Škôlkarske radosti a starosti

Brazílski vedci prišli so zistením, že rozprávanie (čítanie) príbehov ovplyvňuje deti až na ich biologickej úrovni. Táto aktivita má totiž efekt na hormonálny profil – konkrétne zvyšuje hladiny oxytocínu a znižuje hladiny kortizolu. Pre lepšie porozumenie významu tohto (veľkého) zistenia sa na chvíľu rozpamätajme na hodiny biológie. Oxytocín je hormón, ktorý sa označuje aj ako “hormón lásky”, veľmi úzko súvisí s pocitom pohody, ovplyvňuje vytváranie sociálnych kontaktov či empatiu. Je to hormón, ktorý zabezpečuje tzv. “bonding” alebo väzbu medzi matkou a dieťaťom. Na druhej strane kortizol je hormón, ktorý sa označuje aj ako “hormón stresu”. Jeho hlavnou funkciou je zvyšovanie celkovej pohotovosti organizmu pri záťažových situáciách. Kortizol stavia organizmus dopozoru. 

A teraz späť k brazílskemu výskumu, v ktorom vedci skúmali účinok rozprávania (čítania) príbehov na deti, ktoré boli hospitalizované z dôvodu ich respiračných ochorení. Hospitalizované deti sú všeobecne ohrozené z hľadiska ich psychického zdravia. Hospitalizácia totiž dieťa vytrhne z bežného života, zo sociálnych kontaktov. Takéto dieťa zároveň prežíva psychickú záťaž spojenú s jeho ochorením. Brazílskych vedcov teda zaujímalo, či aktivita spojená s čítaním príbehov ovplyvňuje ich psychické, ale aj fyziologické procesy. V ich výskume boli deti náhodne rozdelené do dvoch skupín. Prvá skupina detí sa zúčastnila aktivity, v ktorej im boli čítané tematicky zábavné a odľahčené detské príbehy. Druhá, kontrolná skupina detí sa zúčastnila aktivity, pri ktorej im boli kladené detské hádanky. Pred a po týchto aktivitách boli deťom odoberané vzorky slín. V porovnaní s kontrolnou skupinou, v ktorej sa riešili hádanky, deti zo skupiny, v ktorej sa rozprávali príbehy, vykazovali po 30-minútovej intervencii výrazné zvýšenie oxytocínu v kombinácii s poklesom kortizolu v ich slinách. Tieto deti tiež po terapii uvádzali zníženie pocitu bolesti a používali viac pozitívnych hodnotení na zdravotnícky personál a nemocničné prostredie. 

Tieto výsledky naznačujú, že jednoduchá a nenákladná aktivita – čítanie a rozprávanie príbehov – môže pomôcť zmierniť fyzickú a psychickú bolesť u detí. Ide o poznatok, ktorý môžeme využiť my sami v našich rodinách. Ako sme spomenuli, oxytocín je “hormón lásky”, ktorý ovplyvňuje psychickú pohodu. Tento hormón sa však vyplavuje aj pri dotyku – pri takých aktivitách ako je pohladenie, objatie, túlenie a maznanie sa s deťmi. A teraz si predstavte, ako musí byť dieťa zaplavené “hormónom lásky” v náručí milujúcej mamy, ktorá s ním číta zábavnú detskú knihu … :-) 

Zvlášť v období pandémie, keď sú mnohé deti izolované, vytrhnuté zo sociálnych kontaktov a vo veľkom strese, myslime na tento vedecký poznatok, že rozprávanie príbehov a čítanie detských kníh ovplyvňuje psychickú pohodu dieťaťa.